21 mýtov o Bitcoine

Bitcoin je nová technológia, ktorej málokto rozumie. Navyše sa rýchlo mení a vyvíja. Preto sa okolo neho tvorí veľa mýtov a poloprávd, ktoré ľudia neustále opakujú a mýlia tak seba i ostatných. Spísali sme 21 najrozšírenejších Bitcoinových mýtov a pokúsime sa ich vyvrátiť a uviesť na pravú mieru. (PS: alternatívny výčet mýtov nájdete i v tomto staršom ale trefnom článku).

1. Bitcoin nemôže fungovať, pretože nie je ničím krytý

Porovnajme zlato a štátne peniaze (fiat). Fiat peniaze (ako napríklad euro či koruna) sú kryté štátom, centrálnou bankou a zákonmi. Ale predovšetkým sú „kryté“ dôverou ľudí na danom území, že štát zaistí takú monetárnu politiku, aby ich peniaze boli použiteľné i naďalej. Naproti tomu zlato je kryté dôverou, ktorá vychádza z jeho historicky danej role ako uchovateľa hodnoty (a len veľmi málo jeho priemyselným využitím). V oboch prípadoch teda môžeme povedať, že sa jedná primárne o dôveru veľkej skupiny ľudí.

Poznámka: Pred zlatom a fiat peniazmi existovali iné druhy peňazí, vyznačovali sa napríklad tým, že boli vzácne (nedali sa ľahko vyrobiť a replikovať) a že boli dobre prenosné. O pôvode peňazí si môžete prečítať túto skvelú prácu.

Čím je teda krytý Bitcoin?

Bitcoin funguje i napriek tomu, že nie je krytý a podporovaný žiadnou centrálnou autoritou. Kľúčoví účastníci v Bitcoinovej sieti (ťažiari) sú ekonomicky motivovaní aby sieť podporovali (prečítajte si prečo sa Bitcoin ťaží).

Tým pádom vzniká decentralizovaný ekosystém, ktorý sa reguluje tržne. Nepotrebuje tak centrálnu autoritu, ktorá ho zaštiťuje zákonmi a silou. Veľmi nepresne by sa dalo povedať, že Bitcoin je krytý elektrinou, ktorá bola spotrebovaná na ťažbu. Prepísanie transakcií do minulosti by totiž znamenalo nutnosť minúť násobne väčšie množstvo elektriny, než bolo vyvinuté na vyťaženie. Náklady na túto snahu zničiť Bitcoin by sa vyšplhali k miliardám dolárov denne. Viac minutej elektriny teda znamená vyššiu bezpečnosť zápisu.

Bitcoin je tu ešte krátko, takže napríklad oproti zlatu sa dôverou prameniacou z histórie pyšniť nemôže. Ale s každým rokom, ktorý Bitcoin prežije napriek mnohým problémom a útokom, sa dôvera v neho zvyšuje. Čoraz viac ľudí je ochotných si Bitcoin kúpiť, ťažiť či ho utrácať. A čím dlhšie bude Bitcoin fungovať, tým viac ľudí bude ochotných ho využiť ako transakčné médium, úložisko hodnoty či na niečo úplne iné. Obzvlášť v prípadoch, kedy to pre nich bude výhodnejšie než použitie iných kanálov.

A v poslednom rade – Bitcoin je technológia, ak funguje ako má, tak ani žiadne iné krytie, okrem používanosti zo strany užívateľov nepotrebuje. Rovnako absurdne by sme sa mohli pýtať čím je krytý Internet.

2. Bitcoin nemôže fungovať, pretože je jeho cena príliš volatilná

Kurz Bitcoinu voči fiat menám je extrémne volatilný, hýbe sa o desiatky %. To odrádza ľudí a firmy od toho, aby Bitcoin pravidelne používali. Dôvodom vysokej volatility je tzv. plytkosť trhu. To znamená, že na burzách, kde sa obchoduje s Bitcoinom je stále príliš malý objem obchodov a každý väčší nákup či predaj môže preto s cenou výrazne pohnúť.

Čím viac ľudí a firiem začne Bitcoin používať, tým likvidnejší bude trh a tým stabilnejší bude kurz Bitcoinu.

Môžeme časom zrejme očakávať zníženie volatility, s tým ako porastie likvidita trhu. Ale z dôvodu fixnej ponuky a premenlivého dopytu po Bitcoine volatilita pravdepodobne stále bude hrať väčšiu rolu, ako napríklad pri eure, ktoré podlieha intervenciám a inflácii. Proti výkyvom kurzu sa ale dá poisťovať.

Bitcoin, napriek volatilite, sa však dá používať dokonca i dnes. Napríklad ako rýchle transakčné médium na medzinárodný obchod. Kurzovému riziku sa vystavujeme len na krátku dobu a vďaka Bitcoinu ušetríme veľa času a poplatkov, ktoré by sme zaplatili za štandardnú bankovú transakciu. Napríklad pri prevodoch z EU do Číny trvá Bitcoinová transakcia cca do 30 minút s poplatkom 1 EUR, kdežto banková transakcia môže trvať 5 dní až 20 dní, s poplatkami i v desiatkach EUR. Platobné karty či PayPal si účtujú 1.5 – 5% z transakcie.

3. Bitcoin sú digitálne peniaze

Bitcoin síce môže slúžiť na nákup vo vybraných obchodoch, ktoré ho prijímajú (napr. Alza) , ale väčšinou sa cena stále prepočítava na bežnú menu. Taktiež zatiaľ nie je veľmi praktické používať Bitcoin pri pôžičkách, ťažko sa s jeho volatilitou a rigidnou zásobou určujú úroky. Definícií peňazí je mnoho, ale väčšina ekonómov sa zhodne na tom, že Bitcoin v súčasnej podobe peniazmi so všetkými ich charakteristikami nie je. Väčšina sa prikláňa k tvrdeniu, že Bitcoin je niečo ako digitálna komodita).

Čo však nie je, môže byť. Nad Bitcoinovou základňou môžu vznikať rôzne finančné deriváty. Tieto sa na peňažné účely zrejme budú dať použiť, za sebou však budú mať krytie práve decentralizovaného Bitcoinu.

4. Bitcoin je digitálne zlato

Táto metafora má niečo do seba – Bitcoin svojim postupným ťažením vlastnosti zlata simuluje. Ale narozdiel od drahého kovu s niekoľko tisíc ročnou históriou, Bitcoin je software so širokými možnosťami uplatnenia. Jeho technológia (blockchain zaistený decentralizovanou sieťou uzlov a ťažiarov) sa dá využiť oveľa širšie než “len” na finančné transakcie. V podstate akékoľvek dáta, ktoré chceme zapísať tak, aby ich nikto nemohol do minulosti meniť, môžeme zapísať do Bitcoinového blockchainu (napríklad pomocou Factom či Opentimestamps).

Povedať že Bitcoin je digitálne zlato je podobné ako povedať že Internet je digitálny papier.

Ďalším rozdielom oproti zlatu je, že Bitcoin ako taký nemožno vlastniť. Neexistuje mimo digitálny zápis na blockchaine, nedá sa z neho vybrať. Pod “vlastníctvom” Bitcoinu by sme tak mali rozumieť to, že kontrolujeme privátne kľúče k bitcoinovej adrese, na ktorej sú bitcoiny. Bitcoin (napriek svojej volatilite) je vďaka bezpečnosti a odolnosti voči centrálnym autoritám možné použiť na uchovanie hodnoty (podobne ako Internet je možné použiť na publikovanie textu) ale tým jeho možnosti zďaleka nie sú vyčerpané.

5. Bitcoin nikdy nemôže fungovať, pretože má fixne dané množstvo mincí

Tento argument naráža na funkciu Bitcoinu ako peňazí, pretože má fixne daný počet mincí (tzv. rigidná zásoba). Je programom stanovené, že bitcoinov bude iba 21 miliónov. Toto číslo sa síce považuje za nemenné, ale teoreticky by sa dalo zmeniť, ak by väčšina BTC siete rozhodla o forku, ktorý tento parameter zmení. (Podobne ako prebehol fork Bitcoin Cash).

Zásoba BTC je ale vo svojej podstate rigidná (nemenná) a skoro všetky dnešné štátne peniaze sú inflačné (ich bežné nastavenie je, že každý rok sa peňažná zásoba zvýši o 1% – 5%). Centrálne banky sa snažia plánovať a kontrolovať množstvo peňazí v obehu. Používajú na to práve i pridávanie nových peňazí do obehu, čím sa ale znižuje hodnota všetkých peňazí a zvyšujú ceny (= inflácia).

To že naše peniaze každým rokom strácajú na hodnote a musíme ich investovať aby sme porazili infláciu považujeme za úplne normálne. Argumentov pre infláciu je veľa. Jeden z nich je napríklad ten, že keby sme nemali infláciu, ľudia by boli motivovaní viac sporiť a menej utrácať – a to by vraj spomalilo ekonomiku (deflačná špirála).

Experiment s inflačnými štátnymi peniazmi tu ale máme na globálnej úrovni iba od roku 1976. Vtedy sa svetové vlády pod taktovkou USA rozhodli nadobro opustiť zlatý štandard. Zlatý štandard znamenal, že peniaze boli kryté zlatom.

Inflácia je s nami dlho, ale nie zas tak dlho aby sme mohli s istotou tvrdiť že je to najlepšia cesta. Bitcoin k vynúteným inflačným peniazom ponúka dobrovoľnú deflačnú alternatívu.

Mnohí ekonomóvia (hlavne z radov libertariánov a rakúskej školy) hovoria v prospech deflačných peňazí (tzv. sound money). Podľa nich je sporenie dobré, utrácanie a zadlžovanie sa nemá preháňať a deflačná mena (ktorej kúpna sila sa časom zvyšuje) motivuje ľudí utrácať iba za to čo naozaj potrebujú a viac šetriť do budúcnosti.

Ďalší ekonómovia tvrdia, že by mali existovať viaceré druhy mien, niektoré inflačné a iné deflačné, z ktorých každá môže plniť iný účel a ktoré si môžu na voľnom trhu konkurovať. Držiteľ Nobelovky za ekonómiu John Nash napríklad presadzoval koncept Ideálnych peňazí (tzv. ideal money), ktoré by fungovali ako globálna a nezávislá konkurencia pre lokálne národné meny a tým ich nútili k lepšej monetárnej politike.

My odpovede na otázku či je inflácia lepšia ako deflácia nemáme. Bitcoin je experimentálny počin na mnohých úrovniach. Špecializuje sa na decentralizáciu, ochranu proti zásahom tretích strán a bezpečné, nezmazateľné uchovanie dát/hodnoty. Okrem neho vznikajú i ďalšie kryptomeny ktoré sú viac inflačné – každá pritom môže plniť odlišný účel a všetky môžu koexistovať s fiat peniazmi.

6. Bitcoin môže byť hacknutý

Bitcoinový kód je open-source. To znamená že je voľne dostupný každému – nájdete ho celý na Githube. Ak by Bitcoinový kód niekto hackol = našiel v ňom nejakú závažnú chybu, ktorá sa dá zneužiť, potenciálne by sa mohol obohatiť o miliardy.

Napriek tomu počas celej svojej histórie sa nenašla v protokole taká chyba, ktorú by mohol útočník zneužiť či Bitcoin zničiť. A kvôli potenciálnym ziskom v miliardách dolárov sa o to mnohí hackeri a kryptografovia pokúšajú. Dnes je už veľmi pravdepodobné, že taká chyba neexistuje.  Ak by sa i objavila dostatočne vážna chyba, našla by sa zrejme na úrovni samotnej kryptografie, na ktorej Bitcoin stojí (SHA256 a Eliptické krivky), čo by znamenalo že by sa zraniteľným nestal iba Bitcoin, ale všetky protokoly ktoré danú kryptografiu používajú na zabezpečenie (takže v podstate celý internet).

Je veľmi nepravdepodobné že by existovala chyba v Bitcoinovom kóde, na ktorú ešte od roku 2009 nikto neprišiel. Hacker, ktorý by takú chybu odhalil by totiž zarobil miliardy dolárov – to je naozaj veľká motivácia chybu nájsť.

Je pravda, že boli hacknuté rôzne Bitcoinové burzy a iné služby (najznámejší prípad je hack burzy MtGox v roku 2013). Vždy sa však jedná o hacknutie služieb tretích strán, typicky centralizovaných. Tí, ktorí svoje privátne kľúče zverili do opateri týmto službám, prišli o svoje Bitcoiny. Ak ich však máte pod kontrolou sami, musia hacknúť vás. Keď vylúpia banku, taktiež to neznamená, že za to môže Euro, zlyhala bezpečnosť banky.

7. Ťažba Bitcoinu je ekologická katastrofa

K tomu aby Bitcoinová sieť bola decentralizovaná a bezpečná potrebuje ťažiarov. Ťažiari kupujú špeciálny hardware (ASIC) ktorý pomocou výpočtov (hľadanie hashov s určitým počtom núl). zabezpečuje Bitcoinovú sieť.

Mimochodom je rozšírený mýtus, že tieto výpočty sú komplikované matematické operácie. Nie je to pravda, jedná sa v podstate iba o primitívne skúšanie jedného hashu za druhým.

Ťažiari sú odmeňovaní poplatkami za transakcie a novo vyťaženými Bitcoinami. Čím viac je ťažiarov, tým je sieť odolnejšia (nie však rýchlejšia!). Spotrebuje sa pritom však čoraz viac elektrickej energie. Je to udržateľné?

Bitcoin ťaží ten, komu sa ťažba ekonomicky vyplatí. Keď stúpne cena Bitcoinu, vyplatí sa ťažiť viacerým ťažiarom, až dokým algoritmus automaticky neupraví náročnosť ťažby (zvýšením potrebného počtu núl v hashi) aby sa dosiahla nová rovnováha.

Komu sa ale Bitcoin určite vyplatí ťažiť sú tí, ktorí majú energiu zdarma. Typicky to sú elektrárne, ktoré produkujú viac energie než koľko dokážu predať. To sa deje hlavne v oblastiach, kde sú dotácie na elektrinu, či stavbu elektrárni a sú tam vybudované elektrárne väčšie a skôr než je potrebné. Tieto elektrárne nemajú ako elektrinu skladovať, takže ju buď využijú na ťažbu Bitcoinu alebo ju nevyužijú vôbec. Bitcoin im teda slúži ako náhradný zdroj zisku, dokiaľ elektrina nie je plne využitá trhom.

V dlhodobom horizonte sa Bitcoinová ťažba po celom svete rozmiestni tak, že bude prinášať alternatívny zdroj zisku elektrárňam ktoré by inak na svoju návratnosť čakali dlhšie. To nahráva hlavne elektrárňam produkujúcim udržateľnú energiu.

Keď sa zníži volatilita Bitcoinu, ťažba sa tiež postupne dostane do rovnovážneho stavu, kedy sa vyplatí iba tým, ktorí nemajú ako inak energiu využiť.

Inými slovami, Bitcoin poslúži na uchovanie hodnoty z nadprodukcie energie.

Tiež pomôže elektrárňam urýchliť svoju návratnosť investície a bude ich motivovať znižovať náklady na výrobu energie,

Znamená to teda že Bitcoin nie je náročný na energiu? Nie, Bitcoin určite náročný je. A musí byť dostatočne náročný, aby bol naozaj bezpečný.

Dôležitým faktorom bezpečnosti Bitcoinu je náklad na energiu, ktorú by musel útočník zaplatiť aby prepísal históriu transakcií.

Bitcoinová sieť bude škálovať pomocou ďalších vrstiev nelineárne (to znamená, že s počtom transakcií nebude rovnako rýchlo narastať náklad na energiu).

Taktiež je porovnávanie náročnosti Bitcoinu ťažké – nedá sa presne spočítať, ako veľmi energeticky náročný je náš súčasný finančný systém. Koľko energie spotrebujú centrálne servery, banky, účtovníci, regulátori… ktorí pomáhajú udržiavať v chode svetové financie? Koľko času a papierových formulárov potrebujete na založenie obyčajného bankového účtu? A aké sú náklady na držanie a presuny fyzických peňazí, na pancierové autá a trezory?

8. Keď vypnú elektrinu, Bitcoin skončil

Tento vtipný argument počujeme až prekvapujúco často. Je pravda že bez elektriny by Bitcoin len ťažko fungoval. Ale to isté platí i pre celý internet, finančný systém (ktorý už dnes tiež celý funguje digitálne), infraštruktúru a spoločnosť ako takú.

Ak skutočne na celom svete vypadne elektrina, asi budeme mať horšie problémy než Bitcoin.

A keď sa nám znova podarí nahodiť prúd, náš Bitcoinový blockchain sa bude môcť znova rozbehnúť s nezmenenými zápismi.

9. Štáty zakážu Bitcoin

Štáty môžu regulovať používanie Bitcoinu, jeho nákup a predaj. Dokonca ho môžu i zakázať zákonom (ale podobne by mohli zakázať celý internet). Ale prakticky je Bitcoinová sieť nevypnuteľná. Bitcoin je totiž FOSS (free open source software). To znamená, že celý kód Bitcoinu je voľne dostupný zdarma na internete, každý si ho bez akéhokoľvek povolenia môže stiahnuť, používať, dokonca si ho môže i upraviť a urobiť si vlastný klon Bitcoinu (podobne vzniklo veľa alternatívnych kryptomien, napr. Litecoin).

V prípade plošných zákazov si ľudia vždy nájdu spôsob ako ich obísť – využijú anonymizačné nástroje, presunú operácie do zahraničia, či dokonca satelitné siete, aby obišli zákazy a útoky zo strany autorít. Decentralizácia Bitcoinu ho činí odolným, pretože neexistuje žiaden jeden bod (skupina ľudí, firma, dokonca ani krajina), ktorej napadnutie by znamenalo zánik Bitcoinu.

Je pravdepodobné, že globálny a koncentrovaný zákaz Bitcoinu by túto technológiu vytlačil na perifériu, neznamenalo by to však jeho úplný koniec (Bitcoin dokonca ani nepotrebuje internet, teoreticky môže fungovať napríklad cez SMS).

Napríklad vo Venezuele ľudia používajú Bitcoin napriek tomu, že sa ťažba a použitie Bitcoinu považuje za vlastizradu a hrozia sa to prísne tresty. Keďže štátny systém tam od roku 2016 zlyháva, ľudia boli odkázaní na Bitcoin a pašovanie tovaru zo zahraničia.

Bitcoin vďaka svojej odolnosti voči zákazom môže slúžiť ako neutrálna, núdzová alternatíva tam, kde štátne peniaze a ekonomika zlyhávajú.

10. Bitcoin je anonymný

Každý užívateľ Bitcoinu si môže bez povolenia tretej strany vytvoriť nekonečný počet bitcoinových adries a nepotrebuje k tomu nikde zadávať svoje osobné údaje. Akonáhle však dokážeme spojiť Bitcoinovú adresu s jej vlastníkom (napríklad tým, že nám ju poskytne aby sme mu zaplatili), dokážeme pomocou blockchainu stopovať jeho transakcie z danej adresy. Bitcoinový blockchain je totiž transparentný a verejný.

Bitcoin nie je anonymný, ale pseudo-anonymný. Kto chce skutočnú anonymitu, ten dnes používa plne anonymné kryptomeny (napr. Monero).

Prípadne je možné sa pri používaní Bitcoinu chrániť ďalšími anonymizačnými technológiami (napríklad Tor).

11. Bitcoin sú peniaze pre hackerov, drogových dílerov a teroristov

Podobne ako mobil či internet, i Bitcoin je technológia, ktorú môžu použiť zločinci ak sa im to hodí. Bitcoin stavia na tom, že ho môže zadarmo používať každý, bez povolenia a obmedzenia od tretích strán. Prípadné regulácie a kontroly bude možné obísť, podobne ako je to u Internetu a iných technológií.

Ak je technológia užitočná, budú ju používať všetci, vrátane zločincov. To nie je dôvod aby sme technológiu zakázali.

Bitcoinový blockchain je navyše transparentný, platby sa dajú vystopovať, takže zas až tak veľmi vhodný na ukrytie nelegálneho majetku nie je. Stále platí, že najčastejšie sa na kriminálne aktivity používa americký dolár.

12. Blockchain je zaujímavá technológia, ale Bitcoin je zbytočný

Tento argument sa stáva dosť populárny, pretože vznikajú rôzne alternatívné kryptomeny a ICO (Initial Coin Offering) projekty. Mnohé veľké spoločnosti sa o blockchain zaujímajú a snažia sa budovať si vlastné riešenie. To je ale do veľkej miery nezmysel.

Blockchain slúži v prvom rade ako decentralizovaná účtovná kniha alebo databáza zápisov. Nemala by tam teda figurovať žiadna centrálna autorita, ktorá jednostranne dokáže zápisy do Blockchainu meniť, prípadne obmedzovať prístup k protokolu.

Samotný blockchain bez decentralizovaného konsenzu (= všetci účastníci siete sa navzájom kontrolujú a zhodujú na stave účtov) nemá príliš veľký zmysel.

Akonáhle si jedna firma vybuduje vlastný blockchain, tento sa v podstate nelíši od inej centralizovanej databázy. Na to aby blockchain svoj účel plnil potrebuje sieť ťažiarov. V niektorých prípadoch (napr. v Proof of Stake) môže ťažiarov nahradiť iný typ validátorov. Ťažiari alebo validátori však musia byť decentralizovaní a tým pádom nezávislí.

Aby mohol takýto verejný blockchain fungovať ,potrebuje mať nastavený vlastný ekosystém a monetárnu jednotku, ktorým sú ťažiari ekonomicky motivovaní. Touto jednotkou je nejaká kryptomena či token, ktorá je naprogramovaná v súlade s ekosystémom siete. Vytvárať Blockchain bez kryptomeny (či inej ekonomickej hodnoty), centralizovaný a pre účely kde nie je potrebná decentralizácia je zbytočné.

Najväčšia, najstabilnejšia, najoverenejšia, najznámejšia a najbezpečnejšia blockchainová sieť je stále Bitcoin.

Existuje mnoho iných blockchainov, len veľmi málo z nich má však popri Bitcoine skutočne zmysel.

13. Bitcoin je zastaralý, nejaká iná kryptomena je lepšia

Na trhu sa objavilo veľa kryptomien, ktoré tvrdia že ponúkajú lepšie riešenia než Bitcoin. Niektoré kryptomeny majú poskytovať lepšiu anonymitu, iné majú byť rýchlejšie alebo ľahšie programovateľné. Väčšina z nich je ale buď ešte stále iba v experimentálnom štádiu – fungujú len v malej škále a nikto ich reálne nevyužíva, alebo musia robiť kompromisy aby dosiahli vyššiu rýchlosť či anonymitu. Anonymné kryptomeny sú napríklad často náročnejšie na výpočtový výkon než Bitcoin a ťažko sa pre ne buduje infraštruktúra.

Rýchle kryptomeny sú najčastejšie rýchle práve preto že ich ešte nikto nepoužíva. Tým pádom je vysoká priechodnosť siete – po prázdnej diaľnici sa ide rýchlejšie než po plnej.

Druhý častý dôvod, prečo sú iné kryptomeny rýchlejšie je že sú oveľa viac centralizované a menej odolné voči útokom. Tým, ako alternatívne kryptomeny budú rásť na hodnote, začne sa v ich hrať o väčšie peniaze a budú tak narážať na rovnaké problémy, ktorým čelí Bitcoin – škálovanie, nezhody v komunite, útoky na sieť.

Centralizovaný systém je spravidla rýchlejší a efektívnejší než decentralizovaný, pretože nevyžaduje zhodu veľkého počtu nezávislých uzlov v sieti.

Ďalším argumentom je, že Bitcoin sa vyvíja pomalšie než iné kryptomeny. To je ale logické – Bitcoin už je preverený časom, je okolo neho veľká komunita a sú v ňom miliardy dolárov. Vývoj preto musí byť oveľa konzervatívnejší. Každá zmena musí byť dôkladne otestovaná.

Iné kryptomeny, ktoré sú ešte malé môžu robiť viac experimentov a chýb. V konečnom dôsledku ale poslúžia iba ako testovacie laboratórium pre Bitcoin. Ak sa nejaká funkcionalita osvedčí, Bitcoinova sieť ju pravdepodobne prevezme.

Za Bitcoinom stojí tiež najsilnejšia komunita developerov a kryptografov. V mnohých oblastiach (napríklad Lightning network) je preto Bitcoin stále vpredu čo sa týka inovácií.

Existuje pár kryptomien, ktoré ponúkajú niečo, čo Bitcoin zrejme neponúkne, napríklad nekonečnú emisiu (Bitcoinov zrejme vždy bude konečný počet 21 miliónov) alebo lepšiu programovateľnosť (vďaka jednoduchému kódu je Bitcoin veľmi bezpečný a stabilný ale zároveň horšie meniteľný). Je nepravdepodobné, že nejaká iná kryptomena Bitcoinu prebere prvenstvo v bezpečnosti, ako digitálnemu uchovateľovi hodnoty.

Taktiež je pravdepodobné že s ďalšími vrstvami nad Bitcoinovým blockchainom bude Bitcoin dominovať aj ako rýchle a efektívne platobné médium.

14. Bitcoin je príliš drahý

Občas ľuďom prekáža cena jedného Bitcoinu. Dnes sa pohybuje v tisícoch EUR, čo mnohí vnímajú ako príliš veľa za jednu “mincu”.

Bitcoin je iba účtovná jednotka, ktorá rozdeľuje zápisy do siete na 21 miliónov. Môžeme túto účtovnú jednotku ďalej pohodlne deliť na milibitcoiny, microbitcoiny atď.

Pre malé operácie môžeme používať najmenšiu jednotku satoši, čo je jedna sto milióntina siete. A ani tam nekončíme, v prípade že by to bolo potrebné môžeme v ďalších vrstvách siete (napr. Lightning network) túto jednotku ďalej deliť.

Je pravda, že v súčasnosti je použitie Bitcoinu trochu nepohodlné, kvôli nutnosti operovať s desatinnými miestami. Táto vlastnosť sa však dá upraviť jednoducho tým, že za referenčnú jednotku sa začne používať napr. microbitcoin.

15. Bitcoin je ako tulipánová bublina

Bitcoin sa do záujmu médií a širokej verejnosti dostáva hlavne vtedy, keď jeho cena prudko rastie. Často sa jedná o bublinovité rasty, ktoré následne splasnú. Tieto bubliny ale vždy a vždy dosahujú nové vrcholy a za každým sa Bitcoin stáva známejším.

Prečo to tak je?  Bitcoin je úplne nový druh aktíva, nevieme preto ľahko určiť jeho “férovú hodnotu”.

Jeho ponuka je taktiež super neelastická. To znamená, že sa nezvýši ak sa zvýši dopyt po Bitcoine (je daná konečným počtom Bitcoinov – 21 miliónov a algoritmom, ktorý určuje náročnosť ťažby nových Bitcoinov).

Tulipánová bublina bola jednorázová záležitosť, kedy prudko rástla cena tulipánových cibuliek. Tulipánové cibuľky sa však ako iné kvety dajú akurát zasadiť a pestovať. Ich užitočnosť je veľmi limitovaná. Naproti tomu Bitcoin, aj keď prechádza obdobiami prudkého rastu a následného poklesu ceny, je nová technológia, ktorá nám umožňuje držať a posielať dáta a kapitál v digitálnom svete bez nutnosti spoliehať sa na prostredníkov.

Akú hodnotu majú peniaze?

Peniaze sú bublina, ktorá nikdy nesplasne. Ak sa Bitcoin stane súčasťou finančného systému a ľudia mu budú veriť, bude mať hodnotu, ktorá bude rásť s množstvom jeho užívateľov.

16. Bitcoin je mŕtvy

Nie. Napriek tomu že rôzni experti a médiá už Bitcoin vyhlásili za “mŕtvy” viac než 250 krát, Bitcoinu je to jedno. Stále žije a rozvíja sa.

17. Bitcoin kontrolujú ťažiari

Bitcoinoví ťažiari tvoria dôležitú súčasť celého ekosystému. Podieľajú sa na jeho zabezpečení a sú motivovaní ziskom z ťažby. Teoreticky ale môžu sieť i napadnúť alebo ju ovládnuť. Aby však ťažiar mohol prepísať históriu siete, musel by na sieť zaútočiť tzv. 51% útokom, to znamená, že by musel kontrolovať väčšinu všetkých ťažiacich počítačov po určitú dobu. To by znamenalo vynaložiť obrovské náklady na hardware a elektrinu s neistým výsledkom – ak by si zbytok siete útok všimol, mohol by reagovať. Ťažiarom sa teda ekonomicky oveľa viac vyplatí chovať sa v súlade s potrebami siete a overovať transakcie.

Bitcoinová ťažba a výroba špecializovaného hardwaru na ťažbu (kedysi šlo Bitcoin ziskovo ťažiť na bežných počítačoch, dnes už sa to vyplatí iba na špeciálnych zariadeniach ASIC) sa vďaka nízkym nákladom na elektrinu a výrobu hardwaru koncentruje v Číne. Čo nie je ideálny stav, pretože geografická koncentrácia môže znamenať slabinu siete – čínska vláda môže veľkú časť siete odstaviť či ovládnuť, prípadne veľký výrobca ASICov môže dočasne získať monopol a tým pádom väčšiu moc.

Do hry však vstupuje voľný trh – zbytok sveta je rovnako motivovaný ťažiť, a aj keď nemá elektrinu zdarma ako majú niektoré oblasti v Číne (kde je nadvýroba energie), stále existujú oblasti ako napríklad Island, Kanada, Balkán, kde sa ťažba taktiež vyplatí. Čína nebude mať tieto zdroje ľahko dostupné navždy. Už teraz čínski ťažiari presunuli časť operácií do Mongolska, jednak zo strachu pred reguláciou zo strany vlády a jednak kvôli tomu, že energia pre nich prestáva byť ľahko dostupná. Rovnako do výroby ASICov už začínajú investovať i spoločnosti v Rusku alebo Japonsku.

Existuje pár prípadov, kedy sa dá hovoriť o tom, že niektorí Bitcoinoví ťažiari (kontrolovaní čínskou spoločnosťou na výrobu ASIC Bitmain) chceli pretlačiť svoj názor zbytku siete. Jednalo sa o spor ohľadom veľkosti bloku, resp. o jeho zvýšení a zároveň o odmietnutí technického zlepšenia SegWit. Mnohí užívatelia siete (hlavne tí, ktorí spravujú vlastné uzly), Bitcoinové burzy a iné firmy + Bitcoinoví developeri sa však tejto snahe vzopreli. Väčšie bloky by totiž zvýhodnili veľkých ťažiarov a znížili decentralizáciu siete. Výsledkom bolo, že menšina siete sa odštiepila a vznikol Bitcoin Cash, ktorý prijal zväčšenie blokov. To je ďalší dôkaz že ani veľkí čínskí ťažiari nedokázali získať dostatočný vplyv na presadenie nevhodného riešenia.

Bitcoin v minulosti opakovane ukázal, že voči snahe o kontrolu zo strany ťažiarov je odolný.

18. Banky a štáty si vytvoria vlastný Bitcoin

Niektoré vlády sa nechali počuť, že si vytvoria vlastnú kryptomenu, ktorá bude ešte lepšia ako Bitcoin, pretože bude garantovaná a krytá daným štátom. Podobne i finančné inštitúcie experimentujú s vlastnými implementáciami platobných systémov, postavených na nejakej forme blockchainu (napr. Ripple).

Majú na to dva dôvody – prvý je, že blockchainová technológia (ak ju bude používať väčší počet subjektov) môže v niektorých prípadoch znížiť náklady. Druhý, a bohužiaľ hlavný, dôvod záujmu je však ten, že blockchain je proste cool trend. Ak chce firma vyzerať inovatívne, musí sa o nové trendy zaujímať.

Môžu tieto systémy skutočne konkurovať Bitcoinu? To znamená medzinárodnému, otvorenému, decentralizovanému FOSS (free open-source software), ktorý môže bez nutnosti bánk, a regulácii štátov využiť úplne každý po celom svete? V drvivej väčšine prípadov centralizovaný blockchain nedáva zmysel a stáva sa z neho len neefektívna databáza.

Uzavreté, centrálne kontrolované blockchainy možno majú nejaké obmedzené využitie, ale v inovácii nemôžu Bitcoinu konkurovať, podobne ako uzavreté intranety firiem nemôžu konkurovať otvorenému globálnemu internetu.

19. Bitcoin je skvelá investícia

Bitcoin je zaujímavá a revolučná technológia. Je trochu škoda, že sa väčšinou v súvislosti s ním hovorí iba o jeho cene, obchodovaní na burze a rýchlom zbohatnutí.

Bitcoin bol navrhnutý ako “deflačné” aktívum – tak aby jeho ponuka bola fixne obmedzená. To znamená, že ak sa stane používaný – či už ako digitálna mena, decentralizované úložisko hodnoty alebo na nejaký iný účel, jeho cena voči inflačným menám bude rásť.

Súčasný rast ceny je ale do veľkej miery špekulatívny – Bitcoin kupujú hlavne obchodníci na burzách. Títo nechcú Bitcoin používať alebo v ňom uchovávať hodnotu. Vďaka nízkej likvidite a vysokej volatilite sa Bitcoin bohužiaľ často stáva predmetom manipulácie ceny. Neskúsení obchodníci sa následne nechajú vysokou volatilitou zlákať k unáhleným rozhodnutiam, ktoré sú využívané veľkými hráčmi.

Krátkodobé cenové pohyby nehovoria nič o pravej hodnote technológie Bitcoinu ani o jeho reálnej využiteľnosti. V dlhodobom horizonte sú len informačným šumom. No pre mnohých investorov sú tieto výkyvy príliš veľké.

Do Bitcoinu by mal investovať iba skúsený investor, ktorý je psychicky pripravený na extrémne výkyvy. Investujte vždy len toľko, koľko môžete stratiť.

Taktiež platí, že Bitcoin ako technológia nepotrebuje rásť na cene, aby mohla fungovať. Bitcoin môžem posielať či držať, zapisovať do jeho blockchainu dáta bez ohľadu na to, či stojí 1 EUR alebo 20 tisíc EUR.

20. Bitcoin nefunguje pretože nemôže škálovať

Bitcoin má výhodu bezpečnosti a veľkej miery istoty. Vďačíme za to decentralizácii – rovnakú knihu zápisov, so všetkými transakciami ktoré kedy nastali, musia držať a dopĺňať všetky Bitcoinové uzly (nodes). To ale so sebou prináša problém – akákoľvek transakcia, i tá najmenej významná, sa už naveky zapisuje do tohoto Blockchainu a každý uzol ju musí stiahnuť a ukladať na disku. S rastúcim počtom transakcií teda rastú i nároky na veľkosť databáz uzlov. Tomuto sa hovorí nafukovanie Blockchainu (blockchain bloating).

Prejavilo sa to okrem iného tým, že na konci roku 2017 rapídne stúpli poplatky za bitcoinové transakcie. Sieť ich nestíhala prijímať a prednosť ťažiari dali tým, ktorí boli ochotní za transakciu zaplatiť viac (keďže výšku poplatku si môže každý nastaviť sám).

Existujú však riešenia. Prvým z nich je optimalizácia štruktúry dát transakcií. Pomocou rôznych zlepšení (ako napr. SegWit, Schnorr Signatures, MAST), sa dá znížiť dátová náročnosť.

Druhým riešením je proste zväčšiť veľkosť jedného bloku s transakciami zo súčasného 1 MB. To urobil i Bitcoin Cash, ktorý sa oddelil od Bitcoinovej siete tzv. forkom. Zväčšovanie blokov ale nie je dlhodobo udržateľné riešenie, keďže veľké bloky znamenajú väčšiu záťaž na uzly. Tým rastie tlak na centralizáciu siete, pretože len veľké firmy by si mohli finančne dovoliť daný uzol prevádzkovať.

Snahy o škálovanie Bitcoinovej siete sa preto presúvajú hlavne na ďalšie vrstvy siete (tzv. off chain alebo 2nd layer riešenia).
Napríklad Lightning network funguje ako nadstavba nad Bitcoinovým blockchainom. Toto riešenie umožňuje platiť Bitcoinom prostredníctvom platobných kanálov tak, aby nebolo nutné všetky transakcie zapisovať na Blockchain a tým ho zaťažovať. Do blockchainu sa zapíše len otvorenie a zatvorenie daného kanála, všetko ostatné sa zapisuje mimo.

Lightning network sa v súčasnosti vyvíja a testuje.

Pomocou vrstiev sa škáluje aj iná globálna decentralizovaná sieť – Internet. Prvá vrstva Internetu – ethernet – spájala všetky počítače v sieti. V tej dobe by ale ťažko niekto dokázal poslať gigabytový súbor cez Internet. Nad prvou vrstvou sa preto vybudovala druhá vrstva (TCP-IP protocol) a ďalšie vrstvy aby sa zväčšila priechodnosť Internetu.

Bitcoin sa pomocou ďalších vrstiev snaží škálovať podobne, ako sa škálovala iná veľká decentralizovaná sieť – Internet.

21. Bitcoin nahradí banky a štátne peniaze

Štátne peniaze a bankovníctvo vo väčšine krajín funguje relatívne dobre – nestáva sa nám bežne, že by nám banky zakazovali prevody, ani že by sme vďaka hyperinflácií zo dňa na deň prišli o veľkú časť hodnoty úspor.

Vnútroštátne bankové prevody sú zväčša rýchle a spoľahlivé. Vďaka Eurozóne sa táto výhoda ešte rozširuje. Platobné karty ako VISA ponúkajú instantné, lacné a pohodlné platby, dôvera v schopnosť štátov zaistiť rozumnú monetárnu politiku je stále veľká.

To, v čom Bitcoin vyniká – jeho definitívnosť (nevratnosť odoslanej transakcie), decentralizácia, či vlastná zodpovednosť za svoje prostriedky – je zároveň i jeho nevýhodou. Bavíme sa o BTC v súčasnej podobe, nevylučujeme, že v budúcnosti vzniknú mechanizmy nad Bitcoinom, ktoré to zmenia.

Bitcoin nie je banka. Ak stratíme privátný kľúč, už sa nikdy k bitcoinom na danej adrese nedostaneme. Na to dnes väčšina ľudí nie je pripravená a nemá záujem to riešiť. Preto pre väčšinu bežných transakcií ešte dlhú dobu budú mať navrch štátne peniaze.

Bitcoin tu ale je pre všetkých ako alternatíva v prípade že by banky a vlády začali zlyhávať, prípadne čoraz viac obmedzovať finančnú slobodu svojich občanov. Je tu bez ohľadu na štáty, zákony, hranice. Nemusíme ho používať každý deň, ale tým, ktorí sú pripravení kryje chrbát pred situáciami akými boli napr. zablokovanie bankových účtov na Cypre, demonetizácia v Indii či hyperinflácia vo Venezuele. V týchto i mnohých ďalších prípadoch vláda vo svojej monetárnej politike výrazne zlyhala a trpeli kvôli tomu občania. Presne pre tieto prípady je dobré mať decentralizovaný, nezakázateľný alternatívny systém, akým je Bitcoin.

Napriek tomu, aké výhody oproti bankám a štátnym peniazom Bitcoin ponúka, nie je pravdepodobné že by ich v dohľadnej dobe úplne nahradil.