Čo je Bitcoin

Názov: bitcoin
Označenie: BTC
Vznik: r. 2008
Zakladateľ: Satoshi Nakamoto (pseudonym)
Celkový počet BTC: 21 000 000
Posledný bitcoin bude vyťažený cca v r. 2145
Jednotky: 1 BTC = 1000 mBTC = 1 000 000 bits (uBTC) = 1 000 000 000 satoshi

V skratke: Bitcoin (s veľkým B) je protokol, open source software, decentralizovaná sieť a digitálna mena (tzv. kryptomena), zatiaľ čo bitcoin (s malým b) je označenie pre ekonomickú účtovnú jednotku v tejto sieti. Môžeme ho nazvať i „internetom peňazí“ (IoM = Internet of Money), pretože umožňuje každému online byť svojou vlastnou bankou, mať svoje prostriedky skutočne pod kontrolou a platiť bez nutnosti založiť si účet u banky.

Hlavnou devízou Bitcoinu je decentralizovaná štruktúra, vďaka ktorej nemôže dochádzať k jeho cenzúre centrálnymi autoritami = Bitcoin narozdiel od štátnych peňazí nie je závislý na štátoch, centrálnych bankách ani firmách.  Každý človek môže poslať bitcoiny inému človeku bez toho, aby mu v tom tretia strana zabránila, alebo transakciu nejak vrátila či zastavila, prípadne aby znížila hodnotu bitcoinu pomocou inflačnej peňažnej politiky.

„Monetárna politika“ Bitcoinu je vopred známa, nemenná a transparentná – daná protokolom a nezávislá na autoritách. Celkové množstvo bitcoinov v obehu i spôsob akým sa ťažia sú pevne zakódované v algoritme, vopred známe a konečné – bitcoinov bude 21 miliónov (aj keď zmena tohoto čísla je teoreticky možná, ak by s ňou súhlasila drvivá väčšina užívateľov, ťažiarov, uzlov a programátorov, ale šanca že sa to stane je mizivá). Bitcoiny sa dajú deliť až na stomilióntiny, tzv. satoshi. Teda 1 Bitcoin (BTC) = 100 miliónov satoshi. Bitcoiny sa uvoľňujú do obehu postupne, tzv. ťažbou (operácie, vykonávané počítačmi). V dobe písania tohoto článku (2018) je v obehu cca 17 miliónov Bitcoinov, ale uvoľňovanie nových Bitcoinov sa každé 4 roky spomalí o polovicu (tzv. halving).

Krivka ťažby – väčšina bitcoinov sa vyťaží do r. 2030, zostávajúcich pár sa bude ťažiť cca do r. 2145. Každé 4 roky sa odmena za nový blok znižuje na polovicu.

Všetkých 21 miliónov Bitcoinov bude vyťažených cca v roku 2145. Ťažiari, ktorí Bitcoiny ťažia a tým zabezpečujú sieť, budú ale naďalej získavať odmeny za ťaženie v podobe poplatkov za Bitcoinové transakcie – poslať platbu cez Bitcoinovú sieť je síce lacné, ale nie je zadarmo. Poplatky v bitcoine sa tiež časom môžu meniť, s tým ako sieť rastie, prípadne sa technologicky vyvíja.

Pôvodným tvorcom Bitcoinu je neznáma osoba (alebo skupina osôb) s pseudonymom Satoshi Nakamoto. Satoshi Nakamoto v roku 2008 (nie náhodou v dobe začatia finančnej krízy zverejnil v kryptografickej komunite technický článok o novej navrhovanej digitálnej mene Bitcoin (whitepaper) a následne spustil i open source Bitcoinový kód. Na vývoji sa začali postupne podieľať i ďalší vývojári a prví nadšenci (hlavne z radov libertariánov) začali Bitcoin propagovať.

Reakcia Satoshiho na zachraňovanie krachujúcich bánk peniazmi daňových poplatníkov počas krízy

Sám autor Satoshi, spočiatku na diskusných fórach i v programovaní aktívny, sa postupne stiahol a zmizol zo scény – prenechal štafetu komunite. Toto rozhodnutie sa ukázalo byť veľmi múdre. Bitcoin je aj vďaka tomu decentralizovaný – nemá žiadneho lídra v podobe zakladateľa (ako je tomu u väčšiny iných projektov). Bitcoin je budovaný komunitou – angažujú sa v ňom nezávislí programátori, vedci, nadšenci a spoločnosti po celom svete. Celý systém funguje bez centrálnej autority ktorá by o ňom jednostranne rozhodovala.

Bitcoin je dnes najväčšou a najznámejšou kryptomenou. Pred Bitcoinom už existovali desiatky iných pokusov o čisto digitálnu menu (napríklad BitGold). Všetky ale zlyhali (hlavne preto, že boli vždy závislé na nejakej centralizovanej autorite). Až Bitcoinu sa podarilo presadiť – vďaka geniálnej kombinácii kryptografického zabezpečenia (privátne kľúče a verejné adresy), spoločnej účtovnej knihy (Blockchain) a decentralizovanej ťažby (Proof of Work).

Bitcoin – technologický, ekonomický i spoločenský fenomén

Snažiť sa ho škatuľkovať do škatuľky „software“ alebo „digitálne peniaze“, či „platobný systém internetu“ je nepresné. Bitcoinová technológia totiž umožňuje i iné využitia než len platobné. Napríklad časový zápis (tzv. timestamp) dokumentov v sieti, čím dosiahneme dôkaz o tom, že daný dokument v danom čase existoval. Túto službu ponúka napríklad projekt opentimestamps, ktorý chce pomocou Bitcoinu nahradiť verifikáciu pravosti dokumentov, dnes bežne vykonávanú centrálnou autoritou v podobe notára.

Bitcoin teda nie je len technologický a finančný počin, ale taktiež spoločenský – núti nás uvažovať o tom, čo sú to peniaze, akým spôsobom môžeme obmedziť riziká, ktoré vyplývajú z dôvery v autority a ponúka dobrovoľnú alternatívu k peňažnému systému, ktorého vlastnosti nám zhora diktujú štáty a banky. Bitcoin má za sebou veľmi turbulentnú históriu, a je ešte stále nejasné, či sa nakoniec stane široko využívaným, už dnes ale môžeme povedať že sa jedná o revolučný počin a veľmi zaujímavý experiment.

Bitcoin vďaka svojim vlastnostiam ponúka:

  • kolektívne overovanie transakcií uzlami a ťažiarmi vo verejnej účtovnej knihe
  • systém založený na dobrovoľnosti a otvorenosti
  • transparetnú monetárnu politiku, nemennú a vopred známu
  • platobný systém dostupný 24/7/365
  • svetovú komunitu, ktorá nepozná hranice štátov
  • systém ktorý nediskriminuje a nevyžaduje aby jeho užívateľ zverejnil svoje osobné údaje
  • stabilitu a robustnosť najbezpečnejšieho blockchainového protokolu na svete
  • slobodu, kontrolu a zodpovenosť nad kapitálom do rúk užívateľa (be your own bank)
  • odolnosť voči cenzúre, nepriaznivým reguláciam
  • rýchlosť a nízke poplatky (hlavne pri medzinárodnom obchode)
  • možnosť nezmazateľného časového zápisu dát do siete
  • likvidné a ľahko prenositeľné úložisko hodnoty
  • deflačnú alternatívu k inflačným menám

Chcete sa dozvedieť viac?
Prečítajte si, ako Bitcoin funguje pod kapotou.

Ďalšie študijné materiály: