Čo je to blockchain?

Blockchain sa často popisuje ako zdieľaná účtovná kniha, ktorú si spoločne vedú všetci účastníci blockchainovej siete a zhodujú sa na tom, aký je aktuálny stav všetkých účtov. Všeobecne povedané je to ale dátová štruktúra, vďaka ktorej vieme potvrdiť, že sa dané udalosti stali v nejakom špecifickom poradí a čase.

Blockchain pozostáva z reťazca časovo označených blokov, ktoré sa zapisujú v pevne danom poradí. Tieto zápisy či udalosti sú často nazývané transakcie. Poďme si stavebné prvky blockchainu rozobrať bližšie.

Bitcoinový chain je reťazec bloku transakcií, ktoré vieme vystopovať až do zakladateľského, tzv. Genesis bloku

Časová značka (timestamp) – slúži na to, aby sme transakcie vedeli zoradiť za seba a zároveň ich vedeli zapísať v presnom čase kedy nastali. Bitcoinové transakcie musia na seba časovo naväzovať.

Reťazec (chain) – je kryptograficky zaistenou linkou, ktorá spája minulé zápisy (resp. bloky so zápismy) so súčasnými a zachováva ich poradie.

Bloky (blocks) – pretože časovo označovať transakcie je relatívne náročné, takmer každý blockchainový protokol (vrátane Bitcoinu) zoskupuje viacero transakcií do jedného bloku, ktorý je potom časovo označený. Bitcoinový blok je súbor dát (transakcií) o veľkosti 1 MB. Nový blok pridávajú ťažiari do siete každých cca 10 minút.

Vedeli ste že: O veľkosť bloku sa viedli v komunite spory, ktoré vyústili v rozštiepenie siete – fork. 

Blockchain a Proof of Work Consensus – jednoduchšie už to znázorniť nejde 🙂

Zhoda o aktuálnom stave (consensus) – Okrem vyššie uvedených stavebných prvkov je možnou (ale nie nutnou) súčasťou blockchainu i systém (tzv. consensus), podľa ktorého sa všetci užívatelia (uzly) blockchainu zhodujú na tom, aký je aktuálny stav účtovnej knihy. Existuje viacero spôsobov, akým sa dá k danej zhode dopracovať. Niektoré sa vyznačujú vyššou mierou decentralizácie než iné. Bitcoinový blockchain využíva tzv. Nakamoto consensus (pre lepšie zhrnutie odporúčame pozrieť toto krátke video v angličtine).

Prečo je časové označovanie náročné? V distribuovanom systéme sa na výslednom stave transakcií musia zhodnúť všetky uzly v sieti, preto to trvá dlhšie. Decentralizáciu teda dosahujeme na úkor výkonu. Decentralizovaný blockchain preto nemá neobmedzené využitie a vo väčšine prípadov je lepšie použiť centralizovanú databázu.

Poznáme i iné blockchainy okrem Bitcoinového?

Blockchain je okrem Bitcoinu využívaný i v iných kryptomenách. Okrem platieb sme svedkami i pokusov o jeho použitie na ukladanie iných druhov dát – napríklad záznamov vlastníctva majetku, alebo správu firemných dokumentov (o toto sa snaží s pomocou Bitcoinového blockchainu napríklad projekt Factom).

Pozor! Nezamieňajte si obecný pojem blockchain so spoločnosťou Blockchain.com – táto spoločnosť je len štandardnou zmenárňou, nejedná sa o samotný blockchain, aj keď sa jej logo často v tomo kontexte používa – bohužiaľ je tento fakt pre nováčikov mätúci. 

S využitím blockchainu experimentujú i decentralizované platformy, na ktorých je možné programovať tzv. smart contracty – protokoly, ktoré automaticky spúšťajú nejakú elektronickú dohodu. Napríklad: ak zaplatím 1 BTC na adresu X, spustí sa automatická výrobná linka). Decentralizované smart contracty majú tú výhodu, že ich žiadna centrálna autorita nemôže ovplyvniť ani zastaviť. Najznámejšia decentralizovaná platforma pre smart contracty je v súčasnosti Ethereum, s vlastnou kryptomenou Ether (ETH), ktorá slúži ako finančná jednotka a „palivo“ pre sieť.

Väčšina blockchainov je verejná – môžeme blockchainové transakcie sledovať online pomocou tzv. blockchain exploreru (na našej stránke môžete použiť Bitcoinový explorer).

Blockchain ale nemusí byť verejný. Niektoré kryptomeny sú úplne anonymné, pretože kladú dôraz na maximálne finančné súkromie užívateľov (napríklad Monero). Blockchain tiež môže byť vytvorený súkromne (napríklad iba medzi niekoľkými spoločnosťami). Takému blockchainu hovoríme privátny blockchain.

„Bitcoin je neužitočný, ale páči sa nám technológia blockchain“- je podobné tvrdenie ako „Internet je neužitočný, ale páči sa nám technológia HTTP“.

Blockchain má teda zmysel využiť všade, kde sa vyžaduje odolnosť voči cenzúre, dosledovateľnosť a verejnosť transakcií. Bohužiaľ blockchain dnes mnohí považujú za zázračnú technológiu ktorá spasí svet. Nie je to tak, jedná sa o dosť nafúknuté tvrdenia. Mimo kryptomeny a niekoľko špecifických použití kde potrebujeme decentralizáciu a odolnosť voči tretím stranám, je ale blockchain zbytočne nákladným a komplikovaným riešením. Centrálne databázy stále na bežné aplikácie slúžia lepšie.

Blockchain má jednu nevýhodu – má problémy so škálovaním. Pomôcť s tým môže druhá vrstva nad blockchainom – Lightning Network. Tu sa dozviete viac.

Hlbšie štúdium o využití blockchainu: